Príbeh č. 177: Dorka
Dorka sa narodila cisárskym rezom v 39.týždni tehotenstva a komplikácie sa začali hneď po jej narodení. Nepretržite sa dusila od slín a modrela, preto jej museli v nemocnici opakovane odsávať hlieny. Lekári mali podozrenie, že bude mať problémy s prehĺtaním. „Okamžite ju previezli do Národného ústavu detských chorôb v Bratislave, kde zistili, že nemá spojený pažerák so žalúdkom. Našťastie krvné testy mala v poriadku, takže nemuseli čakať so zákrokom,“ opisuje prvé dni po pôrode Dorkina mama. Na druhý deň postúpilo dievčatko operáciu pažeráka, po ktorej bolo 7 dní v umelom spánku, aby sa jej stehy na pažeráku zahojili. O týždeň, žiaľ, prišli pre rodinu ďalšie zlé správy. „Keď ju prebudili a spravili kontrolný RTG zistili, že sa stehy uvoľnili aj napriek tomu, že sa celý týždeň ani nepohla,“ hovorí mama dievčatka. Operáciu bolo preto nevyhnutné zopakovať.
Po druhej operácii dostala Dorka navyše silný zápal pľúc, jej hrudník sa začal plniť tekutinou, kvôli čomu jej museli zaviesť drenáž a pravidelne odsávať, aby vedela dýchať. Po ďalších 10 dňoch v narkóze ju prebudili a preložili z JIS-ky na oddelenie, kde s dcérkou mohla byť konečne už aj jej mama. „Dorka sa začala rýchlo zotavovať, sestričky nás naučili, ako papať bez dusenia a tiež základné stimulácie, ktoré bolo nevyhnutné robiť, aby bola maličká stabilizovaná. Nakoľko sa jej pažerák v mieste operácie občas zúži, potrebuje pravidelné kontroly a veľakrát aj zákroky, ktoré robia v celkovej anestézii, čo spomaľuje jej vývoj,“ vysvetľuje jej mama.
Keďže u Dorky je potrebné podporovať aj jej psychomotorický vývoj, rodičia s ňou pravidelne chodia na rôzne rehabilitácie a cvičenia. Doteraz absolvovali pobyt v rehabilitačnej nemocnici, majú za sebou kúpeľnú liečbu v Kováčovej aj súkromnú rehabilitáciu v Piešťanoch. Tieto rehabilitácie sú však finančne veľmi náročné a hoci pomáha celá rodina, nie je v ich silách absolvovať rehabilitácie v dostatočnom množstve podľa odporúčaní lekárov. „Práve tieto zariadenia pomáhajú Dorke najviac. Pohybový vývoj bol u nej veľmi pomalý, lebo jej svaly sú oslabnuté. Aby sa naučila loziť, stáť a chodiť, potrebovala pomoc odborníkov. A dokázala to! Keď mala rok, začala loziť a krátko na to sa aj postavila. Ako 25-mesačná urobila vďaka týmto rehabilitáciám prvé krôčiky a teraz deň čo deň kráča čoraz istejšie a stabilnejšie,“ dodáva Dorkina mama.
Rodina sa teší, že s chôdzou sa rozbehol aj Dorkin mentálny vývin. Z týždňa na týždeň najbližších prekvapí nejakou novinkou, ktorú sa naučila: „Naša dcérka je náš anjelik. Napriek všetkým bolestiam, ktoré už precítila, sa stále usmieva a je veselá. Zaujíma ju celý svet a zrkadlo. Má veľmi rada zvieratká, rada svojsky pomáha v kuchyni či upratuje. Odkedy začala chodiť, je z nej živé „perpetuum mobile“ a nezastaví sa celý deň. Objavuje dvor, záhradu, ulicu, schody. Miluje autá a traktory, všetko, čo má kolesá. Začína napodobňovať zvieratká, čoraz viac ju začínajú zaujímať hry v prírode,“ opisuje Dorku jej mama a dodáva, že „tento stav musíme aj udržať. Rehabilitácie nemôžeme prerušiť, ale práve naopak, mali by sme pridať, zintenzívniť ich.“
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
