Príbeh č. 188: Šimonko
Šimonko sa narodil o tri mesiace skôr, ako bolo v pláne. Hneď v prvých dňoch života mu zdravotný stav skomplikovalo, že sa nakazil nemocničnou baktériou. „S tou si jeho maličké slabé telíčko nevedelo rýchlo poradiť a ona začala "útočiť". Najprv mu spôsobila zápal pľúc, potom sepsu a následne meningitídu, čo je zápal mozgových blán,“ opisujú chlapčekovi rodičia.
Šimonko je však bojovník a tento náročný boj o život nakoniec zvládol. V nemocnici na JIS-ke strávil vyše 100 dní, 100 kilometrov od rodičov, ktorí za ním dva mesiace denne dochádzali, aby cítil, že ho veľmi ľúbia. Mamina mu zakaždým priniesla mliečko, vďaka ktorému pomaly priberal. Posledný mesiac mohla byť mamina v nemocnici s ním.
Domov išli rodičia so Šimonkom s vyhliadkami, že všetko bude v poriadku, len treba cvičiť Vojtovu metódu, no náročný začiatok spôsobil ďalšie problémy. Šimonko je doteraz motoricky na úrovni bábätka a dodatočne mu zistili aj ťažkú poruchu sluchu. Absolvoval viaceré vyšetrenia, podľa ktorých však nemá poškodený mozog, poškodená je ale pravdepodobne centrálna nervová sústava. „Šimonko si nevie skoordinovať pohyby a ovládať svalové napätie. Je však veľmi vnímavý, plný energie a chuti do života. Aj keď sa mu nedarí, nevzdáva sa. Pri cvičení je veľmi snaživý a keď sa mu niečo podarí, veľmi sa teší. Všetko chce vyskúšať, je zvedavý,“ opisujú rodičia.
Hoci chlapček kvôli poruche sluchu nerozpráva, rozumie už mnohým posunkom. „Veľmi rád kreslí, vystrája a veľa sa smeje. Miluje deti a sleduje ich, ako sa hrajú. V jeho očkách vtedy vidieť iskričky odhodlania, že raz sa s nimi bude hrať aj on,“ hovorí jeho mama.
Cesta k zlepšeniu je však dlhá a vedie len cez neustále cvičenie a stimulovanie nervovej sústavy. Šimonko od septembra navštevuje aj špeciálnu materskú škôlku, kde sa mu okrem pani učiteliek venuje aj fyzioterapeut. Vďaka pravidelným cvičeniam doma, v rehabilitačných zariadeniach a fyzioterapií v škôlke a vďaka absolvovaniu mnohých terapií vidieť postupné pokroky.
„Výrazne sa posúva vo vnímaní sveta, je veľmi učenlivý, posunky si zapamätá na prvýkrát, snaží sa nám dať najavo svoje potreby. Motoricky to ide pomalšie, no ide to. Zlepšuje sa už aj držanie hlavičky, používanie ručičiek a nožičiek a celková koordinácia,“ teší sa Šimonkova mamina.
Podľa lekárov je u chlapčeka dôležitá dennodenná stimulácia doma a zároveň absolvovanie intenzívnych rehabilitácií v rehabilitačných zariadeniach viackrát do roka.
„Rehabilitačné pobyty sú veľmi dôležité predovšetkým teraz, v detskom veku. Môžu naštartovať nové nervové prepojenia, pohybové vzorce, keďže všetko sa ešte vyvíja. Sú však finančne veľmi náročné a z jedného platu to nie je možné pokryť,“ hovoria rodičia, ktorí si najviac zo všetkého želajú, aby mohol Šimonko napredovať, byť samostatnejší a aby sa aj on raz mohol hrať s inými deťmi.
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
