Príbeh č. 221: Olívia
Olívia sa mala narodiť ako vytúžené a zdravé bábätko, čo dokazovali aj všetky kontroly v bezproblémovom tehotenstve. V deň D však na pôrodnej sále nastal rozruch a po dvoch hodinách života ju previezli z vranovskej nemocnice na Oddelenie neonatologickej intenzívnej mediciíny v Košiciach s nálezom na chrbátiku a nepresnou diagnózou. V Košiciach absolvovala prvotné vyšetrenia, CT – diagnóza znela skrytý rázštep chrbtice. Od tej chvíle sa začal pre Olíviu a jej rodičov kolotoč nekončiacich vyšetrení u lekárov.
„Olívia bola pokojné a spokojné bábätko, väčšinu času preležala ako princezná na vankúšiku. Postupom času sa jej však hrboľček (lézia) na chrbátiku zväčšoval, čo jej spôsobovalo výrazné problémy. Nenapredovala, vedela sa len otočiť a len s ťažkosťami sedieť,“ spomína mama Lucia. Rodičia preto vyhľadali pomoc v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave, kde bola Olívia v 10 mesiacoch operovaná. Lekári jej odstránili lipóm a uvoľnili tak miechu. „Strávili sme dlhý čas v nemocnici s komplikáciami a s dvomi reoperáciami, ale vďaka bojovnej povahe mojej dcéry a mobilite lekárov nás mohli konečne prepustiť domov.“
Odporúčania lekárov zneli jasne – pravidelná rehabilitácia je základ. Vďaka cvičeniu sa prvé výsledky dostavili pomerne rýchlo. Olívia začala sedieť, neskôr sa zdvíhať, stáť pri postieľke a popritom veselo džavotala. Keď mala jeden rok, rodičia si všimli, že nereaguje na meno, neotočí sa na zvuk. Jej sluch sa snažili doma otestovať – búchali dvermi, hrncami, volali na ňu, no márne. Po vyšetreniach prišla pre rodinu ďalšia zdrvujúca správa, Olívia mala ťažkú obojstrannú poruchu sluchu. Vyrobili jej aparáty, ktoré však neboli prínosné, preto rodina po roku ich nosenia doslova vybojovala kochleárny implantát na ľavé uško. Zo starostlivosti košickej ORL prešli opäť na Kramáre, kde sa, podľa slov rodičov, o Olíviu príkladne starajú.
Kvôli nastaveniam implantátu však musí rodina dochádzať do Bratislavy. „Zo začiatku sme museli absolvovať cestu z Vranova nad Topľou do Bratislavy raz mesačne, teraz cestujeme už menej. Olívia to však zvláda bravúrne. S manželom sa smejeme, že sa narodila do autosedačky. Zvykla si na všetko a vďaka noseniu kochleárneho implantátu si už môžeme v aute aj zaspievať,“ hovorí s úsmevom Lucia. Kvôli nevyvyinutým kochleám a komplikáciám na operačnej sále musela byť Oli, ako ju doma volajú, po dvoch dňoch od implantácie ešte raz operovaná. Aj napriek tomu, že lekári už neodporúčajú implantáciu pravého ucha, Olívia napreduje a jazyk sa jej rozväzuje každým dňom viac.
Svoju zásluhu má na tom aj špeciálna materská škola, ktorú od septembra navštevuje. A hoci musia rodičia do škôlky denne cestovať niekoľko desiatok kilometrov, tvrdia, že to stojí za to. „Olívia je veľmi rada v kolektíve detí, v ktorých vidí svoje vzory, nielen rečové, ale aj pohybové.“
Popri všetkých návštevách odborných ambulancií, neurológie, urológie, ORL, ortopédie, gastroenterológie, nefrológie a logopédie, stíhajú aj pravidelné rehabilitácie. Vďaka cvičeniu sa Olívia na Silvestra 2020 prvýkrát pustila sama chôdzou do priestoru a odvtedy je podľa rodičov nezastaviteľná. „Sme veľmi šťastní, že sme sa toho dočkali, pretože prognózy pre túto diagnózu nie sú veľmi priaznivé. Máme šťastie, že chodí. Lekári nám často hovoria, že by sme za to mali byť vďační, no
vidíme, že chce ísť ďalej – chce behať, skákať, športovať alebo sa len tak naháňať s deťmi. Preto hľadáme možnosti, ako nášmu dieťaťu pomôcť.“
V priebehu roka sa však Olíviina chôdza zhoršila, pravá noha sa jej začala stáčať dovnútra. Rodičia jej momentálne nevedia nájsť inú vhodnú obuv, okrem ortéz, pri ktorej by mala ako-tak vyrovnanú nôžku. V máji preto Olívia absolvovala ďalšiu operáciu, kde jej uvoľňovali miechu, čo malo pomôcť k zlepšeniu chôdze. Žiaľ, noha sa uvoľnila, no stočilo ju ešte viac. „Lekári nám odporučili ešte ortopedický zákrok, ktorý si ale vyžiada 7-týždňovú pauzu v podobe nohy v sadre. Následne je dôležité nohu rozcvičiť, rehabilitovať. Modlíme sa, aby to vyšlo, aby mala nôžku späť v polohe, ktorá jej umožní obuť aj obyčajnú topánku,“ dodala Lucia.
Olívia je už vo veku, keď si začína uvedomovať svoju inakosť a hendikep, ale vďaka silnej povahe to všetko zvláda. „Často pozerá v televízii na dievčatá, ktoré cvičia rytmickú gymnastiku a s húževnatosťou sa ich snaží napodobniť. Vždy, keď sa jej niečo nepodarí, ukáže na nôžku a s úsmevom prehodí rukou, že nevadí. My jej vždy s láskou vysvetlíme, že musí chvíľu počkať a nôžku opravíme.“ Rodičia veria, že sa im podarí dosiahnuť vytúžený cieľ, aby bola Olívia samostatná a užívala si pohyb. Aby možno jedného dňa všetkým zamávala s gymnastickým kruhom v ruke. Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým
