Príbeh č. 96: Sabínka
„Tento príbeh je o našej malej veľkej statočnej bojovníčke. Naša jediná dcérka Sabinka sa nám narodila v 39. týždni tehotenstva, ale aj napriek pôrodu v termíne to bolo veľmi maličké, iba 2,5 kg vážiace klbko našej lásky a nejaký čas si preto ešte musela pospinkať v inkubátore. Tehotenstvo prebiehalo v podstate bez komplikácii a nič nenasvedčovalo tomu, že by naše dievčatko nemalo byť zdravé, aj keď napriek mojej epilepsii sa mi od lekárov nedostalo takej starostlivosti o nás obe, ako by sa malo,“ opisuje tehotenstvo a narodenie dcérky Sabinkina mamina.
Dievčatko sa kvôli zlej polohe v brušku narodilo sekciou a s vykrivenými nožičkami. Približne v troch mesiacoch začala Sabinka rehabilitovať, kvôli skrátenému krku na pravej strane a zležanej hlavičke, čo sa ale postupne upravilo. Už v prvom polroku života sa však prejavila jej veľmi slabá imunita a musela byť opakovane hospitalizovaná, pre choroby horných dýchacích ciest a respiračný vírus. Začala byť sledovaná v alergologicko-imunologickej ambulancii a astmatické spreje musia rodičia nosiť stále so sebou, aby ich mohli použiť v prípade zhoršenia dýchania. Na choroby podobného typu, súvisiace s dýchaním, je dodnes veľmi citlivá.
Rodičia si navyše u dcérky začali všímať slabšie vyvinuté svalstvo a zníženú schopnosť pohybu. „Postupom času začínali byť viditeľné rozdiely medzi Sabinkou a jej rovesníkmi. Snažili sme sa nájsť spôsob ako jej čo najlepšie pomôcť a v 11 mesiacoch sa nám konečne podarilo zabezpečiť prvý rehabilitačný pobyt v štátnom zariadení. V tom čase bola ležiaca, ale už od začiatku mala veľkú chuť bojovať a zmeniť to. Dozvedeli sme sa, že má hypotóniu, hypermobilitu a deformity chodidiel, preto bude musieť celý život cvičiť a rehabilitovať, inak sa jej stav nezlepší. Aj keď začala cvičiť neskoro, už krátko po prvom pobyte a dennodennom domácom cvičení bolo vidieť posun vpred. Naša dcérka sa v 12 mesiacoch prvýkrát sama posadila a o pár mesiacov neskôr sa pomaly učila štvornožkovať,“ píše o diagnózach, ale aj prvých úspechoch Sabinkina mamina.
V tom čase však prišiel ďalší šok. Na magnetickej rezonancii bol Sabinke zistený syndróm pripútanej miechy a lipóm na chrbátiku, pričom jediným riešením je operácia. „Taktiež bude pravdepodobne potrebovať operáciu nožičiek, ale stále je tu malá nádej, že vďaka rehabilitáciám a ďalším terapiám sa jej vyhne. Každý deň sme doma s manželom s dcérou cvičili a dodnes cvičíme a ona krásne spolupracuje a pomáhajú jej aj kurzy baby plávania či hipoterapia. Robí veľké pokroky, ale vidíme, že to nestačí a nemá to taký efekt ako rehabilitačný pobyt. Dnes má za sebou už niekoľko pobytov v štátnych zariadeniach, ale poisťovňa ich prepláca maximálne dva ročne, čo je pre ňu veľmi málo. Nedávno sa nám podarilo absolvovať prvý vytúžený pobyt v súkromnom centre, kam by sme sa veľmi chceli a potrebovali vrátiť, tento raz už do obleku,“ opisuje výsledky rehabilitácií mama a pokračuje: „Rovnako logopédia, o ktorú žiadame je pre Sabinku veľmi potrebná, keďže ešte poriadne nerozpráva. Je to však finančne veľmi náročné a napriek tomu, že robíme všetko, čo je v našich silách, nedokážeme to sami zaplatiť. Pevne verím, že spoločne sa nám podarí vyzbierať dosť peňazí, aby sme mohli v cvičení napredovať, a tým zabezpečiť dcérke kvalitnejší a plnohodnotnejší život.“ uzatvára.
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
