Príbeh č. 183: Rebeka

„Ja a môj muž sme si Rebeku vzali do starostlivosti ako malé zdravé trojmesačné bábätko,“ začína svoje rozprávanie mama dievčatka. „Netušíme, čo prežila a netušíme ani, kde sa vzala. Rebeka sa totiž narodila v režime utajeného pôrodu a po jej mame neostalo nič, iba jej rozhodnutie vzdať sa jej. Bola a každý deň je to pre nás veľká výzva, no pretkaná zázrakom.“ A tu niekde sa to všetko začalo. „Už po prvých troch dňoch u nás doma sa začal kolobeh pobytov v nemocnici. I napriek tomu, že sme si ju preberali ako úplne zdravé dieťa, dostávala Rebeka epileptické záchvaty. Nikto netušil, kde sa vzali, a tak sa pobyt v nemocnici predlžoval. A spolu s ním aj dávky liekov,“ spomína mama. V nemocnici nič nezaberalo a kŕče naberali na intenzite a počte. Po krátkej stabilizácii, ktorá trvala len niekoľko dní, sa Rebeka zase vrátila do nemocnice a hľadala sa príčina jej ťažkostí. „Po nekonečnom kolotoči vyšetrení, testov, ihiel a narkóz sa diagnóza našla. Veľmi vzácna a nešpecifická metabolická porucha, popri ktorej sa zviezla a vezie aj epilepsia, ktorú vraj v tomto prípade nie je možné kompenzovať liekmi,“ opisuje Rebekina mama. Prognóza dĺžky a kvality života dievčatka je tak stále nejasná – ako po mentálnej, tak i po fyzickej stránke. I napriek tomu hľadajú rodičia stále nové možnosti, ktoré ich však stoja veľa síl, energie a financií. „Všetko sa to ale postupne vypláca a naša mravčia práca začína mať výsledky,“ hodnotia. Rebeka má už 2 roky a z dieťatka, ktoré doteraz iba ležalo a na nič nereagovalo, sa potupne stáva usmievavé dievčatko, ktoré sa začalo hýbať a postupne objavovať svet okolo seba. „Rebeka už teraz miluje vodu a chodí plávať,“ hovorí mama a pokračuje: „Robíme všetko preto, aby sa raz mohla postaviť na vlastné nohy. Je veľmi húževnatá a trpezlivá. Našla si u nás svoje miesto a my jej tiež vytvárame podmienky na to, aby mohla vyrásť. Všetko má však svoju cenu. A aj napriek veľkej pomoci našich priateľov, ktorí nás povzbudzujú a pomáhajú, nedokážeme toho zabezpečiť toľko, koľko by Rebeka potrebovala.“ To, čo Rebeke pomáha najviac, sú terapie, rehabilitácie, biorezonancia, skenar terapia či plávanie, ktoré by jej rodina v plnej miere chcela zabezpečiť a umožniť tak malej bojovníčke napredovať a objavovať čaro pohybu a samostatnosti. „Veríme, že je možné urobiť zázrak, tak ako sa Rebeka stala zázrakom pre nás. Zo srdca ďakujeme za pomoc, ktorá nás opäť posunie vpred,“ uzatvárajú rodičia dievčatka.

Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.