O plastovom ostrove v Tichom oceáne, ktorého rozloha je 32-krát väčšia než Slovensko počul zrejme každý. Rovnako každý pozná zábery na morských živočíchov bezmocne sa trápiacich s plastovým odpadom. Obrázky dôverne známe, no na prvý pohľad nám na Slovensku veľmi vzdialené. Zdanie však klame. Nadužívanie plastov je globálny problém, ktorý však dokáže ovplyvniť každý jeden z nás.

Najčastejšou zložkou odpadu v riekach, vodných nádržiach a moriach sú mikroténové vrecká. Nenápadné, a predsa sú všade. Mikroténové vrecká, ktoré sú najčastejšie používané na ovocie, zeleninu a pečivo, takmer vždy splnia svoj účel krátko po opustení obchodu. Zmysel ich využitia rátame v krátkych okamihoch, v prírode sa však rozkladajú dlhé desaťročia. Ich nadbytočné používanie znečisťuje prírodu aj na Slovensku a osud životného prostredia preto máme doslova vo svojich rukách. „Je potrebné, aby spotrebitelia boli aktivizovaní, aby navnímali svoje možnosti voľby aj takouto formou. Žijeme v spoločnosti, ktorá si môže dovoliť nakúpiť naozaj všetko,  aj si všetko zabaliť...avšak už si nemôžeme dovoliť všetko vyhodiť,“ povedala Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

Lidl si uvedomuje tento problém a výzvu v jednom, pred rokom sa preto rozhodol spustiť projekt Nenechajme to plávať. V duchu hesla „najlepší odpad je ten, ktorý nevznikne“ sa snaží vzdelávať svojich zákazníkov a motivovať ich k tomu, aby si rozmysleli či mikroténové vrecká naozaj potrebujú. V mnohých prípadoch totiž platí, že príroda už najlepší obal vymyslela. Pre ďalšie produkty sú dostupné ekologickejšie alternatívy než jednorazové plasty. Ak však zákazníci mikroténové vrecká potrebujú a súčasne chcú pomôcť slovenskej prírode, môžu si ich v Lidli zakúpiť za 1 cent. Diskont túto sumu zdvojnásobí a venuje Slovenskému vodohospodárskemu podniku na čistenie našich riek a vodných nádrží. Doteraz sa tak podarilo vyzbierať viac ako 1100 ton prevažne plastového odpadu.

„Projekt Nenechajme to plávať prináša hmatateľné výsledky. Okrem stoviek ton vyzbieraných plastov z našich riek a vodných nádrží vnímame aj klesajúci trend spotreby mikroténových vreciek v našich predajniach. Mesačne ide približne o desaťpercentný pokles. Ukazuje sa, že edukácia má zmysel,“ uviedol Slavomír Špánik, obchodný riaditeľ Lidl Slovenská republika. Diskont, ktorý má vlastnú politiku obmedzovania a nahrádzania plastov, okrem iného zmenil aj samotné mikroténové vrecká – sú tenšie a obsahujú o 20% menej plastu.

Práve mikroténové vrecká sú dobrým príkladom kedy každý spotrebiteľ denne robí rozhodnutia, ktoré sú síce malé, no s veľkým vplyvom na životné prostredie. V jednej predajni Lidl sa denne použije v priemere 2000 mikroténových vreciek. Pri aktuálnom počte 151 predajní a pri rozložení všetkých vreciek do pomyselnej reťaze to za rok predstavuje takmer 42 000 km dlhú plastovú šnúru. Je to viac než obvod Zeme, takmer štvornásobok obvodu Mesiaca a viac než sto ciest z Bratislavy do Košíc. Nadmerná spotreba mikroténových vreciek je problém, ktorý sa nás dotýka a ktorý môžeme všetci ovplyvniť. Aby Lidl zákazníkom ukázal, že to ide aj bez sáčkov, rozhodol sa z jednej svojej predajne – v bratislavských Podunajských Biskupiciach – na jeden deň odstrániť všetky takéto mikroténové vrecká. Prekvapeným zákazníkom v tento deň zdarma poskytol ekologickú a viacnásobne použiteľnú sieťku. Všetci zákazníci tohto obchodného reťazca si jej dvojbalenie môžu zakúpiť počas druhého septembrového týždňa za zvýhodnenú Lidl Plus cenu 0,49 €.

Lidl už pred dvoma rokmi prestal predávať jednorazové plastové výrobky, priebežne obmedzuje používanie plastov v rámci svojej činnosti, dôsledne recykluje a ročne tak našu krajinu odbremeňuje o stovky ton plastov a tisícky ton odpadov. Nedávno sa diskont stal generálnym partnerom občianskeho združenia Upracme Slovensko, ktoré je organizátorom slovenskej edície World Cleanup Day. Tento rok bude už v poradí štvrtý, ktorý sa bude upratovať spoločne na celom svete. Lidl a Upracme Slovensko preto pozýva všetkých, aby sa 18. septembra zapojili a pomohli tak vytvoriť krajšie Slovensko bez odpadkov. Doteraz vyzbierali tisíce Slovákov približne 200 ton odpadu vo viac ako 130 lokalitách po celej krajine.